Začať písať “osobný” blog nebolo ani novoročné predsavzatie, ani stávka, ani nie preto, že by som ostal posledný (aj keď by to tak mohlo vyzerať). Mysím, že každý z nás občas pociťuje potrebu dostať zo seba veci von, istým spôsobom sa vyjadriť. Fotenie som (zatiaľ) odložil, pianista už zo mna nebude, dám šancu tomuto!
Prečo teraz? Myšlienka na blog bola už dlho, asi to muselo dozrieť. Prišiel impulz.
TED – Ideas worth spreading – je formát, ktorý asi väčšina ľudí, čítajúcich tento blog, bude poznať, takže to nemusím predstavovať. V marci sa chystá ďalší pražský TEDx (čo je lokálny event TED-u), pred ktorým organizátori nachystali malú ochutnávku v podobe TEDxPragueCinema. Malý event v jednom z najlepších pražských kín, moderátor Rony Plesl si vybral pre nás 3 TED talky.
Sánka mi padla naposledy pred 15 minútami, keď som videl toto (It’s a must-see. Pochopíte.)
Zvyšné dve videa som nevidel. Odišiel som zo sály hneď po tomto, nechcel som si “kaziť” zážitky z tohto umelca inými 2 videami. Ak by som mal vybrať jedno video, zo všetkých tedov, ktoré som doteraz videl, bolo by to práve toto.
Určite sa vám často stáva, že pozeráte (čítate / počúvate) nejakú vec, a poviete si toto by som ja chcel robiť, tam by som chcel práve byť. Nemyslím závistlivo, práve naopak, že cítíte vtedy ten flow, že dpč, toto je ono, vidíte sa v tom! Keď pozeráte nejaký film, poviete si tento startup som mal ja založiť, keď pozeráte zápas Ligy Majstrov, poviete si, tu by som chcel ja hrať (za tých červených), keď čítate knihu (viete ktorú), poviete si, chcel by som byť tá postava.
Tak ja by som chcel byť taký pán ako JR. Neviem, kedy som naposledy videl niečo, čo ma tak dostalo.
Kedy vám naposledy padla sánka?
Fotka je zo stránky gawker