Pár vytrhnutých stránok z denníka, ktoré oprášia váš bucket list. Ako sa beží maratón v New York City?
Pokračovať v čítaní „Jediný zážitok, ktorý si v živote chcete odbehnúť“Marketér fandí futbalu
K napísaniu tohto článku ma motivovala najlepšia reklama, akú som kedy videl. Bez preháňania. Ak vás nezaujímajú zvyšné žvásty futbalového fanúšika, chodťe si ju pozrieť úplne dole 🙂
V poslednej dobe mám pocit, že mám futbal rád viac, ako kedykoľvek predtým. Celkovo si idem na prepojení športu, leadershipu, disciplíny a biznisu, čo je do veľkej miery dané knihami, ktoré som nedávno prečítal, čítam, alebo čítať budem.
Keď som bol malý…
Prvé majstrovstvá, ktoré si doteraz pamätám, boli MS v USA 1994. Vlastne len jeden konkrétný moment, ale veľmi živo – kopali sme si s mojím kamošom loptu na plechovú bránu a pritom sme s rodičmi riešili, či Roberto Baggio bude hrať vo finále, alebo nebude. Išlo o to, kto mal poslednú info z nejakého rádia, ktoré vysielalo pred správy pred pol dňom. Hral. A radšej nemal.
MS 1998 mám spomienky lepšie, ale aj tak si na žiadnu konkrétnu reklamu asi nespomeniem.
F*** it, let’s go to New York.
(Pôvodne publikované ako facebook status na mojom profile, 30.10.2013, Dusseldorf airport. Zablokovať si prístup na vlastný blog je celkom… bez komentára.)
Je pondelok večer, 8 hodín a ja štvrtýkrát volám na zákaznickú linku Alitalia. Preklikávam sa automatom a konečne sa spojím s operátorkou. Talianskou angličtinou mi štvrtýkrát oznamuje, ze zajtrajši ranný let stále vedú ako confirmed. Milé. V druhom tabe vidím to isté na ich webe, ale v ďalšom mám CNN so správami ako NYC dostáva totálne K.O. od Sandy a v ďalšom web JFK airport, ze letisko je až do odvolania zavreté. Ale Alitalia ráno odletí, lebo oni predsa majú confirmed!
Nová audiokniha do auta – Tomas Bata: Reflections and Speeches
Nová audiokniha do auta – Tomas Bata: Reflections and Speeches
Dávam audioknihám ďalší pokus. Na diaľniciach trávim celkom dosť času a hudba mi občas príde už málo užitočná 😉
Začínam s Baťom, v angličtine. Napíšem potom hodnotenie, či sa oplatí.
Niečo tak veľké a inšpirujúce
Ako dnes povedal* Vladimír518 na spomienkovej akcii “Je neuveriteľné, ako pán architekt Kaplický dokázal aj na takú bulvárnu otázku, ako je obľúbené jedlo, povedať niečo tak veľké a inšpirujúce.” Odpočívajte v pokoji Pán architekt.
* voľne prerozprávane
Prezident
Dovolím si zdieľať vlastný status
Bez ohladu na to, kto tie volby vyhra, paci sa mi uz ta predvolebna atmosfera. Teda asi hlavne medzi mladymi a mozno je to dane len mojim okolim tu na FB alebo offline. Kazdopadne zelam si, aby sme aj my na Slovensku mali ak nie prezidenta, tak aspon kandidata, za ktoreho sa budeme bit a na ktoreho budeme hrdi. Like Karel.
Tvořivost
Vytvořme něco tak poetického, barvitého a ohromujicího, jako je modré nebe. Nenajde se nikdo, komu by se to nelíbilo. Tvořme krásne domy, místa, zahrady, města. Tvořme věci nevýslovně krásné, věci jednoduché, mnohotvárné a barevné. Věci významné, působivé a nadčasové nelze přehlížet. Tvořivost je osamělý proces. Jeden či dva lidé, pak celý tým, potom stovky lidí, podporované mnoha dalšími, pozvolna tvoří složité objekty dneška. Všichni jsme tvůrci. Lidé, které nepřekvapí výsledky. Lidé, kterí mají vyhraněné názory na budoucnost. Lidé se znalostmi. Lidé se silnou vůlí. Ale napadají nás stovky netvůrčích ludí – těch, kteří radějí jen sedí a mluví. Občas mi běhá mráz po zádech, kdž vidím výsledky tvůrčí práce minulých generací, od kritických po revoluční výtvory. Chci být součastí tohto procesu. Být tvůrčí je jedna z největších výzev a radostí světa. Bez tvořivosti není nic. Vůbec nic.
Jan Kaplický. Album, str. 18.
Jan Kaplický by mal dnes 75 rokov. Nech mu je zem ľahká.
Kedy vám naposledy padla sánka?
Začať písať “osobný” blog nebolo ani novoročné predsavzatie, ani stávka, ani nie preto, že by som ostal posledný (aj keď by to tak mohlo vyzerať). Mysím, že každý z nás občas pociťuje potrebu dostať zo seba veci von, istým spôsobom sa vyjadriť. Fotenie som (zatiaľ) odložil, pianista už zo mna nebude, dám šancu tomuto!
Prečo teraz? Myšlienka na blog bola už dlho, asi to muselo dozrieť. Prišiel impulz.
TED – Ideas worth spreading – je formát, ktorý asi väčšina ľudí, čítajúcich tento blog, bude poznať, takže to nemusím predstavovať. V marci sa chystá ďalší pražský TEDx (čo je lokálny event TED-u), pred ktorým organizátori nachystali malú ochutnávku v podobe TEDxPragueCinema. Malý event v jednom z najlepších pražských kín, moderátor Rony Plesl si vybral pre nás 3 TED talky.
Sánka mi padla naposledy pred 15 minútami, keď som videl toto (It’s a must-see. Pochopíte.)
Zvyšné dve videa som nevidel. Odišiel som zo sály hneď po tomto, nechcel som si “kaziť” zážitky z tohto umelca inými 2 videami. Ak by som mal vybrať jedno video, zo všetkých tedov, ktoré som doteraz videl, bolo by to práve toto.
Určite sa vám často stáva, že pozeráte (čítate / počúvate) nejakú vec, a poviete si toto by som ja chcel robiť, tam by som chcel práve byť. Nemyslím závistlivo, práve naopak, že cítíte vtedy ten flow, že dpč, toto je ono, vidíte sa v tom! Keď pozeráte nejaký film, poviete si tento startup som mal ja založiť, keď pozeráte zápas Ligy Majstrov, poviete si, tu by som chcel ja hrať (za tých červených), keď čítate knihu (viete ktorú), poviete si, chcel by som byť tá postava.
Tak ja by som chcel byť taký pán ako JR. Neviem, kedy som naposledy videl niečo, čo ma tak dostalo.
Kedy vám naposledy padla sánka?
Fotka je zo stránky gawker